Život Prešova
online
online
Analýza: Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa vlani zhoršila
01.05.2024 Bratislava
Bratislava
30. apríla (TASR) - Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa vlani
zhoršila, nachádza sa v pásme vysokého rizika. V minulom roku dosiahol
ukazovateľ hodnotu 6,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje
8,1 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2022 sa udržateľnosť vlani
zhoršila o 0,9 % HDP. Zhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v
správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2023. V utorok o tom informoval
František Múčka z komunikačného oddelenia RRZ.
"Najväčším dôvodom medziročného zhoršenia je prijatie opatrení s celkovým výsledným negatívnym príspevkom 0,6 % HDP. Hoci boli v minulom roku prijaté aj opatrenia, ktoré zlepšili udržateľnosť, najmä zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov či zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ďalšie prijaté opatrenia zhoršujúce udržateľnosť tento prínos prevážili. Ide najmä o opatrenia trvalo zvyšujúce výdavky v školstve a zdravotníctve, ktoré boli prijaté bez trvalého krytia," uviedla RRZ.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2023 úroveň 56 % HDP. RRZ upozornila, že vzhľadom na vysoké odhadované úrovne deficitu bude bez dodatočných opatrení následne stúpať a v roku 2026 presiahne maastrichtské kritérium 60 % HDP. "O 50 rokov by projekcia dlhu v scenári nezmenených politík dosiahla 417 % HDP. Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu," uviedla RRZ.
RRZ pripomenula, že v prípade neprijatia akýchkoľvek konsolidačných opatrení možno po roku 2026 očakávať významný nárast rizika defaultu, pričom problémy s prefinancovaním verejného dlhu na finančných trhoch by mohli byť vystupňované už o dve volebné obdobia (po roku 2031). Za predpokladu kredibilnej konsolidácie podľa výdavkových limitov by podľa odhadov RRZ prišlo takmer okamžite k rýchlejšiemu poklesu rizika defaultu a stabilizácii dlhu na bezpečnej úrovni.
Podľa RRZ z analýzy generačných účtov vyplýva, že čistými príjemcami z verejných financií sú deti a mládež do 23 rokov a seniori nad 62 rokov.
"Najväčším dôvodom medziročného zhoršenia je prijatie opatrení s celkovým výsledným negatívnym príspevkom 0,6 % HDP. Hoci boli v minulom roku prijaté aj opatrenia, ktoré zlepšili udržateľnosť, najmä zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov či zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ďalšie prijaté opatrenia zhoršujúce udržateľnosť tento prínos prevážili. Ide najmä o opatrenia trvalo zvyšujúce výdavky v školstve a zdravotníctve, ktoré boli prijaté bez trvalého krytia," uviedla RRZ.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2023 úroveň 56 % HDP. RRZ upozornila, že vzhľadom na vysoké odhadované úrovne deficitu bude bez dodatočných opatrení následne stúpať a v roku 2026 presiahne maastrichtské kritérium 60 % HDP. "O 50 rokov by projekcia dlhu v scenári nezmenených politík dosiahla 417 % HDP. Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu," uviedla RRZ.
RRZ pripomenula, že v prípade neprijatia akýchkoľvek konsolidačných opatrení možno po roku 2026 očakávať významný nárast rizika defaultu, pričom problémy s prefinancovaním verejného dlhu na finančných trhoch by mohli byť vystupňované už o dve volebné obdobia (po roku 2031). Za predpokladu kredibilnej konsolidácie podľa výdavkových limitov by podľa odhadov RRZ prišlo takmer okamžite k rýchlejšiemu poklesu rizika defaultu a stabilizácii dlhu na bezpečnej úrovni.
Podľa RRZ z analýzy generačných účtov vyplýva, že čistými príjemcami z verejných financií sú deti a mládež do 23 rokov a seniori nad 62 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
